Deň som strávil prednáškami a síce som sa pokúsil u Lindy zastaviť, ale odbila ma, že nemá čas. Chvíľu som si aj chcel myslieť, že jej priateľský tón bol v skutočnosti len tvrdý odpal a už ma nikdy nechce vidieť. Toto podozrenie však zastavila v sekunde, keď mi dala adresu a povedala, že sa mám u nej zastaviť zajtra večer o siedmej. Doma? Je to jej adresa domov? Podarilo sa mi tak postúpiť, alebo si zo mňa strieľa? No, ako vždy. Neostáva, než to skúsiť. Ona tu rozhoduje.
TIP: Kvalitné erotické poviedky nájdete v magazíne sexshopu eros.sk, v kategórii erotické poviedky.
Urobilo mi náladu, keď večer zavolal kuriér so zásielkou zo sexshopu. Držal som v rukách malú kovovú hračku a predstavoval si, ako ju pani profesorke tlačím do nádherného zadočku… Vyhoneniu sa nedalo odolať…
Bytovka, pred ktorou som sa na druhý deň tesne pred siedmou ocitol nebola ničím výnimočná. Obyčajné sídlisko. Profesorka mi otvorila najprv vchodové dvere a o chvíľku aj tie do svojho bytu.
„Ahoj,“ usmiala sa na mňa a ustúpila do priestoru. Mala obuté červené lesklé lodičky na vysokom ihličkovom opätku a na tele červené saténové… čosi. Poznáte to, lesklá padavá látka, ktorú držia len tenučké šnúrky na ramenách. Vždy som si myslel, že je to spodná bielizeň, ale dnes v tom celebrity bežne chodia na verejnosť, tak neviem. Ale ako mne, tak aj môjmu penisu bolo úplne jedno, ako sa to volá, dôležité je, ako to vyzerá. A pôsobí na môj už tak nemäkký penis. Pocítil som neprekvapujúce šklbnutie v slabinách.
Profesorkine „poď ďalej,“ zaznelo počas môjho nadržaného sledovania jej zjavu a keď som okolo nej prešiel, sotva som dokázal odtrhnúť oči. Len tak tak som jej nezabudol podať darčekovú tašku s vínom a hračkou, ktorú odo mňa chcela.
Zastal som niekde v obývačke, profesorka ma obišla popri stolíku, na ktorom bola pripravená fľaša vína a dva poháre. Kráska si sadla do kresla, preložila nohu cez nohu a uprela pohľad na mňa. Sakra, mám dvadsaťpäť rokov, pretiahol som nejednu babu a svojím výkonom v posteli som si istý, ale pod týmto pohľadom si pripadám ako násťročný panic.
„Vyzleč sa!“ prikázala.
Hm, to je tuším prvýkrát, čo ma neprekvapila. Okamžite som urobil, čo chcela, za erekciu mi ani nenapadlo sa hanbiť. Už nahý sa pred ňou vyrovnal, ona naopak vstala so slovami:
„Kľakni si.“
Je vôbec príkaz príkazom, ak znie ako oznamovacia, konverzačná veta? Na kolenách som sledoval, ako ma jej štíhle nohy obišli. Klopkanie ihličiek po pevnej podlahe pôsobilo vzrušujúco a zrýchľovalo môj tep. Kým neustalo za mojim chrbtom. Počul som, že niečím šuchoce, ale nevidel som čím. Vedel som, že na mňa niečo chystá a netušil čo. To čakanie a napätie z neznáma ma vzrušovalo ešte viac ako zvuk opätkov. Tie sa však po chvíľke opäť ozvali a postavili predo mňa. Nedovolil som si pohnúť sa a tak som mal rovno pred tvárou červený satén kopírujúci štíhly pás, boky a malú časť stehien. Len letmo som si všimol v jednej profesorkinej ruke niekoľko kožených remeňov. Prsty druhej položila pod moju bradu a zdvihla mi hlavu tak, aby som jej videl do očí.
„Muselo to chcieť odvahu, prísť za mnou,“ predniesla jemne, ale aj tak akosi panovačne.
„Skôr šialenstvo,“ zašepkal som priškrtene. „Ale musel som to urobiť.“
„Dobre,“ usmiala sa. „Uvidíme, koľko šialenstva v tebe je.“
Pustila mi tvár, oboma rukami chytila jeden z remeňov a napla ho predo mnou. V sekunde som si uvedomil, že sa pozerám na kožené polstrované putá. Prečo nie, pomyslel som si, minule boli kovové a bolo to šialene vzrušujúce. Bez mihnutia oka som nad remeň nastavil zápästie. Naopak profesorka zaváhala, na sekundu. Potom však zapla dve masívne pracky a celé to zopakovala aj na druhej ruke. Kým mi došlo, že tretí kúsok je obojok, už mi ho na krku zapínala.
„Šikovný,“ pochválila ma ako šteňa, spolu s ľahkou fackou po mojom líci. „Môžeš nám naliať víno,“ oznámila ďalší úkon a sadla si do kresla. Netrvalo mi to dlho, podal som jeden pohár jej, svoj som si nechal a ktovie prečo, hoci to neprikázala, kľakol som si na zem oproti nej.
„Na odvahu!“ predniesla so záludným úsmevom. Bola to vyhrážka? Ešte som si len odpíjal, keď vystrela jednu nohu, medzi moje stehná strčila špičku lodičky a zdola mi ňou nadvihla gule. Víno mi pri prehĺtaní zaskočilo, zakašľal som. A ju to pobavilo. Nohu trošku posunula a podrážkou mi striedavo pritláčala gule aj vtáka.
„Mužský orgazmus nie je žiadna veda,“ povedala akoby mimochodom, pohľadom sa venovala viac svojej topánke a tomu, ako šliape po mojej pýche. Opäť ma ponižuje. A opäť ma to šialene vzrušuje. Keby mi prikázala ľahnúť si na zem, aby po mne mohla šliapať naozaj, nezaváhal by som poslúchnuť.
„Zato na ženskom treba pracovať,“ dokončila už s pohľadom do mojich očí.
„Rád sa budem snažiť, ak mi to dovolíte,“ odpovedal som úslužne.
Pomaly vstala, satén sa zošmykol po jej tele a zakryl zadok. Prešla okolo mňa, videl som, že zastala pri akejsi komode pod oknom. Profesorka sa o okraj nízkeho nábytku oprela prednou časťou stehien a bruško položila na vrchnú časť. Jedným lakťom sa oprela o drevenú dosku a do dlane si položila bradu. V tejto polohe mala nádherne vystrčený zadoček, aj zboku bolo vidno, že červená látka jej sotva zakrýva mušličku. Zalapal som po dychu.
„Minule si bol snaživý veľmi šikovne,“ usmiala sa profesorka lákavo. Pochopil som a vstal. Kým som prešiel za ňu a pohľad na jej len napoly zakrytý zadoček mi takmer privodil infarkt, dokončila:
„Uvidíme, ako sa budeš snažiť dnes.“
Každú inú by som v tejto situácii a za takéto dráždenie pevne pridržal na nábytku a do tej vábivej nedostupnej dierky bez pardónu natlačil vtáka. Ale pani profesorke som len klesol k nohám na kolená. Ani som jej nemusel vyhrnúť nad zadoček ten zbytočný kúsok látky, už v tej polohe som videl, že nohavičky nemá. Chcel som ju však pohladiť a tak som prešiel dlaňami po lákavých bokoch a pridržiaval klzkú látku. Na kolenách som sa vystrel a v tejto polohe som jej pohodlne dosiahol tvárou práve medzi stehná. Strčil som najprv nos medzi polovičky zadočku a jazykom sa pokúsil dosiahnuť mušličku. Profesorka však mala nohy tesne pri sebe a ani trochu sa nesnažila ma tam pustiť.
„Vyššie,“ odnavigovala ma. Na chvíľku som sa stratil. Vyššie? Tam jej nepoteším klitoris, ale… Zadoček? Chce, aby som jej oblizoval zadnú dieročku? Skúsil som to a jej spokojný výdych ukázal, že chápem správne. Aby jej vzdychy neprestali, stačilo jej jemne krúžiť špičkou jazyka okolo vstupu. Pokračoval som, užíval si jej spokojnosť a vo vnútri bojoval so svojou dominantnou časťou, aby som to dokonalé telíčko predsa len nepridržal a namiesto jazyka nenaložil do tej dierky vtáka, hoci aj nasilu. Profesorka dýchala ticho, ale zrýchlene a nehýbala sa. Uvedomoval som si, že ma teší robiť jej dobre. Hoci môj vták mal iný názor a stále intenzívnejšie túžil dostať svoje.
Profesorka sa nechala obsluhovať dlhé minúty. Keď mala konečne dosť, postavila sa a otočila ku mne.
„Začínaš sa mi páčiť,“ zašepkala uznanlivo. Ak ma chcela potešiť, zvládla to dokonale. Čakal som, že ma vyzve, aby som jazykom pokračoval spredu, ale nie. Vykročila a zastala pri stolíku s fľašou vína a mojim pohárom. Oboje posunula ďalej a zavolala ma k sebe. Chcela, aby som kľačal pri stolíku a keď som to urobil, chytila ma za vlasy a pritlačila mi hlavu na dosku. Nepotrebovala silu, nebránil som sa. Keď mi putá na zápästiach pripla k nohám stolíka, výnimočne ma neprekvapila, čakal som to. Stoporený penis sa mi zapichával do vzduchu a ja som oddane čakal čokoľvek. Vzrušený som bol tak, že ak by sa nado mnou zľutovala a rozhodla sa dopriať mi orgazmus, stačilo by pár pohybov. Ak bude mať chuť na svoj orgazmus, urobím jej ho akokoľvek bude chcieť. Jazykom, prstami, či vtákom. Hoci o tej poslednej variante som dosť pochyboval. Urobím čokoľvek si moja nádherná profesorka zaželá.
Hlavu mi nechala voľnú, takže som videl, keď štíhla ruka siahla do darčekovej tašky odo mňa a vytiahla drobnú striebornú hračku. Okamžite som si predstavil uzučkú dierku, ktorú som pred chvíľkou oblizoval. Ako do nej tento maličký kolíček vniká. Na sekundu som bol rád, že ma zviazala, pretože ak mi ukáže, ako si to pomaly strká dnu a potom mi tú ozdobenú riťku provokatívne ukáže, budem mať čo robiť, aby som po nej neskočil. Profesorka si samozrejme neodpustila ma ešte trochu naťahovať, akoby som už teraz nebol napnutý na prasknutie:
„Pekná však?“ ukazovala mi strieborný kúsok aj jeho malý drahokam. Začínal som šalieť.
„Áno, veľmi,“ súhlasil som priškrteným hlasom.
„Tešíš sa na ňu?“
„Áno,“ to napínanie ma zničí. „Dúfam, že sa bude páčiť.“
„Uvidíme,“ zareagovala za mojim chrbtom a hoci som ju nevidel, počul som v jej hlase úsmev. Na chvíľku sa zase ozvalo klopkanie opätkov. Zjavne odbehla po lubrikant, pretože o chvíľku mi už ukazovala, ako kĺzavú hmotu kvapká na kolíček. V penise mi cukalo a nevedel som, či ma viac mučí predstava, že už-už si ho tam dá, alebo ma dorazí, keď to budem vidieť.
Profesorka sa mi z dohľadu na chvíľku stratila. Nevadilo mi to, vedel som, že stojí za mnou. A potom som ucítil, že mi lubrikant nakvapkala na zadok. A až v tej sekunde som zdesene pochopil, komu naozaj som tú hračku kupoval.
„Nie!“ vykríkol som trochu rázne. „Prepáčte, ale toto nechcem,“ pokúsil som sa upraviť svoj tón na trochu zmierlivejší. Cítil som, ako mi rozotrela mazľavú tekutinu okolo análu a vzápätí na to chladný dotyk kovovej hračky.
„Žeby ti došla odvaha?“ opýtala sa profesorka uštipačne a zatlačila na kolíček. Kým som stihol vykríknuť nesúhlas, už bol celý v mojom tele. Netuším, či vďaka mojej nadržanosti, alebo jeho mini rozmerom, ale vkĺzlo to plynule, bez čo i len náznaku bolesti. Zato sa však dostavil nepríjemný pocit plnosti. Kým som sa zorientovával vo vlastných pocitoch, profesorka strčila ruku medzi moje nohy a chytila mi vtáka. Prudko som vzdychol, vzrušenie mi zovrelo žalúdok. Prstíky ma začali honiť, šialené vzrušenie mi vo vlnách zvieralo celé telo a tým aj malú hračku vo vnútri.
„Chceš prestať?“ opýtala sa profesorka. Ťažko povedať, ako by som reagoval v inej situácii. V tejto som bol na hrane a za každú cenu som chcel striekať. Ihneď, rýchlo, silno. Ten malý zákerák v mojom zadku ešte aj tlačil tak strategicky, že profesorkina dlaň by mohla odvádzať aj o polovicu horšiu robotu a aj tak by som chcel jediné. Striekať. Za akúkoľvek cenu.
„Mám prestať?“ zopakovala profesorka svoju otázku. „Stačí povedať,“ povzbudzovala ma. A honila, stále rýchlejšie.
„Nie,“ vydýchol som vzdávajúc sa zdravého rozumu. „Pokračujte, prosím.“
Žiadnu ďalšiu jej reakciu som si nestihol všimnúť. Už len svoj šialene silný výstrek a orgazmus, pri ktorom sa mi zatmelo pred očami. Po ktorom som sa dlho spamätával a riadnu chvíľu nevedel ani aký je rok.
